Janko Kráľ sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom sv. Mikuláši v rodine mäsiara a krÄmára, zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach.
Detstvo strávil a základné školy vychodil v rodnom meste.
ÄŽalšie štúdiá absolvoval na levoÄskom lýceu, v Kežmarku a na bratislavskom Evanjelickom lýceu.
V štúrovskom ovzduší sa Janko Kráľ Äinne zapájal do národnobuditeľskej aktivity mladej inteligencie a tu aj zaÄínal tvoriÅ¥ svoje prvé básnické pokusy. Odtiaľto sa v marci 1844 vybral s Äalšou skupinou študentov na protest proti násilnému zosadeniu Ľudovíta Štúra z profesorského miesta do LevoÄe. Putoval po jánošíkovských stopách, bol praktikantom v advokátskej kancelárii v Pešti, žil v BáÄke na Dolnej zemi, obÄas sa vrátil na Slovensko a potom odišiel na Dolnú zem, odtiaľto náhle zmizol a podľa legendy bol v Besarábii. O jeho pobyte na Slovensku sa zachovali správy z roku 1847. OpäÅ¥ sa vrátil do Pešti, kde ho zachytili revoluÄné udalosti v roku 1847. Vrátil sa na Slovensko a s príbetským uÄiteľom Jánom Rotaridesom búril hontiansky poddaný ľud, za Äo bol uväznený v Šahách a v Pešti. Po vyslobodení v r. 1849 sa ešte zúÄastňoval revoluÄných bojov, zorganizoval povstalecký oddiel, po novom uväznení odišiel do Viedne, potom na Moravu, zúÄastňoval sa bojov v Krupine. Po skonÄení bojov sa dostal Janko Kráľ do štátnej služby. Pracoval v Balašských ÄŽarmotách, ÄŒadci (1854), Martine, Kláštore pod Znievom. Za trest ho 25.februára 1862 preložili za prísediaceho súdu Tekovskej župy do Zlatých Moraviec. V roku 1867 bol Janko Kráľ zo štátnej služby prepustený. V roku 1868 si musel narýchlo urobiÅ¥ advokátsku skúšku a Äalej biedne živoril v Zlatých Moravciach ako výpomocný prísažný pravotár a pisár.
PredÄasná smrÅ¥ prišla 23. mája 1867 – zomrel na Äervený týfus a preto ho vraj pochovali aj so slamníkom a jeho hrob zasypali vápnom.
Už v roku 1900 nepoznali a ani dodnes nepoznáme presné miesto, kde bol pochovaný na zlatomoraveckom cintoríne – je to približne okolo pomníka, ktorý bol odhalený v r. 1966. To sú základné údaje o Kráľovej tragickej životnej ceste. Jej stavba sa však výrazne doplňuje jeho nesmrteľnou poéziou, ktorá súzvuÄne znie všetkými významnými a prevratnými míľnikmi jeho života.
V Zlatých Moravciach býval postupne na troch miestach. Najskôr na Župnej ulici 18, potom na Keglevichovej ulici 7 (teraz Robotnícka ulica) a nakoniec na Ulici Zeleného stromu 5 ( teraz ulica J. Kráľa).
V Ponitrianskom múzeu - poboÄka Zlaté Moravce je inštalovaná Pamätná izba Janka Kráľa. Prejavom úcty Jankovi Kráľovi bola odhalená pamätná tabuľa na dome v Ulici Janka Kráľa v roku 1966, premenovanie bývalého gymnázia na ÄŒeskoslovenské štátne reálne gymnázium Janka Kráľa v r.1919 a pri príležitosti 150. výroÄia narodenia básnika v roku 1972 premenovanie na súÄasné gymnázium Janka Kráľa, ako aj pomenovanie parku na Park Janka Kráľa s jeho bustou a pomníkom postaveným v r.1962, ktorého autorom je akademický sochár Ján Kulich.