i

Priemyselný park

Priemyselný park

Priemysel

Mesto Zlaté Moravce je centrom zlatomoraveckého regiónu Horné Požitavie.
V minulosti Å¥ažiskom hospodárskej aktivity bolo hlavne poľnohospodárstvo, kde nachádzala obživu väčšina obyvateľov mesta a jeho okolia. 
Rast remesiel v meste začal až v 19. storočí. Veľmi dobre rozvinuté boli dielne tkáčske, obuvnícke, mlynárske, kožušnícke, krajčírske a neskôr aj kováčske, kolárske a zámočnícke dielne. 
Začiatkom 20. storočia sa rozšírila výroba v meste aj o tehliarsku výrobu a niekoľko potravinárskych podnikov.
Dynamický rozvoj mesta nastal po roku 1948. 
Výstavbou Calexu a Závodov 29. augusta sa úloha priemyslu v meste dostala na rozhodujúce miesto nielen v celom regióne, ale aj v celej republike. Rast pracovných príležitosti v priemysle mesta Zlaté Moravce viedol naďalej k jeho upevňovaniu a stal sa rozhodujúcim faktorom rastu mesta, a tým aj celkovej životnej úrovne jeho obyvateľov. 
Aj napriek rozvoju priemyslu mesto neposkytovalo zázemie pre dostatok pracovných príležitostí pre svoje obyvateľstvo. V roku 1971 odchádzalo za prácou mimo mesta až 881 obyvateľov, čo predstavovalo až 26,6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V roku 1980 sa ich podiel znížil na 22,9 %, t.j. 1 615 obyvateľov. V tomto roku však za prácou do mesta dochádzalo až 4 149 pracovníkov ( 63,62 % ). Pričom podiel priemyslu v rámci zamestnanosti predstavuje až 91 % k ostatným odvetviam. No v roku 1991 bolo zaznamenaných 1 991 osôb ( 25 % ) odchádzajúcich za prácou mimo mesto. 
Prechodom hospodárstva na trhovú ekonomiku dochádza k prevratným zmenám vlastníckych štruktúr. V dôsledku týchto zmien sa rozhodujúce firmy v meste dostávajú do útlmu, ktorý nakoniec skončil ich úplnou likvidáciou.
Zlaté Moravce, podobne ako ostatné mestá na Slovensku, majú polyfunkčný charakter. Lokalizované priemyselné jednotky v meste predstavujú jadro priemyselného potenciálu celého okresu. 
OblasÅ¥ horného Požitavia nemá výrazné priemyselné tradície. Za pomerne krátke obdobie sa však v meste skoncentrovala štruktúra piatich odvetví priemyslu: elektrotechnický, automobilový, strojársky, stavebnícky a potravinársky priemysel. No do popredia sa začínajú dvíhaÅ¥ aj doteraz neznáme odvetvia priemyslu ako napr. kamenárstvo, ale tiež aj znovuzrodenie tehliarskej výroby. Naopak výrazný útlm nastáva v obuvníckom a odevnom priemysle. Zvyšovanie ekonomického potenciálu mesta Zlaté Moravce a tým aj dosiahnutie rastu životnej úrovne obyvateľov mesta je prioritou, ktorej treba podriadiÅ¥ všetky zásadné rozhodnutia a vyvíjaÅ¥ aktivity na zlepšenie daného stavu.
Z pohľadu makroekonomickej štruktúry je potrebné analyticky osobitne hodnotiÅ¥ jednotlivé oblasti ekonomickej činnosti. 
Z pohľadu životného prostredia je nedostatkom, že v regióne v súčasnosti nepôsobí podnik, zaoberajúci sa recyklovaním, resp. efektívnym spracovaním odpadu, čo bude treba za pomoci podporných nástrojov i finančných prostriedkov z EÚ riešiÅ¥. Hodnoty vývoja výroby a zamestnanosti majú význam vo vzÅ¥ahu k niektorým makroekonomickým súvislostiam, vyplývajúcim z hospodárskej situácie štátu. Finančná situácia priemyslu vyjadrená syntetickým ukazovateľom hospodárskeho výsledku vykazuje v ostatných rokoch stratu. Vývoj a vnútorné súvislosti charakterizované súborom ekonomických ukazovateľov, možno využiÅ¥ na precizovanie príčin daného stavu a predikovanie vývoja do budúcnosti. 
V roku 2003 (údaj k 31.10.2003) pôsobí na území mesta Zlaté Moravce 323 podnikateľských subjektov (PS), ktorí zamestnávajú celkom 5 658 zamestnancov (údaj OÚP Zlaté Moravce). Treba však zdôrazniÅ¥, že sa jedná o zamestnancov aj z okolia mesta, ba aj z iných okresov. V samotnom sektore priemyslu (bez poľnohospodárstva, služieb, zdravotníctva, školstva a verejnej správy) je stav : 57 podnikateľských subjektov s 2 834 zamestnancami. Najväčší podiel na tomto počte má Volkswagen - elektrosystémy s 960 zamestnancami (33,87 %). Celkom na území mesta Zlaté Moravce je zaregistrovaných 1 898 podnikateľských subjektov, buď so sídlom na území mesta, alebo majúci prevádzkareň v našom meste ( údaj odboru živnostenského podnikania OÚ Zlaté Moravce k 31.10.2003 ), ktorý spolu prevádzkujú viac ako 10 000 druhov činností ( odhad ). Z hľadiska vlastníckych foriem prevažuje súkromný sektor ( 99,85 % - z 322 PS je 317 v súkromnom sektore). Jadrom priemyselného potenciálu mesta Zlaté Moravce sú podniky lokalizované na periférií mesta ( Volkswagen Elektrosystémy – nitrianska pobočka a stavebné firmy – ViOn, Kanvod a Vodostav ). Po zániku firiem Calex, Nový Calex, Rossa, Barmiga a ZDA, ktoré v minulosti zamestnávali 6 600 zamestnancov sa ekonomický potenciál mesta výrazne zredukoval a mimoriadne sa oslabila kúpna sila obyvateľstva mesta. Navyše mnoho rodín sa zrazu ocitlo na pokraji núdze. Stav nezamestnanosti v samotnom mesta dosiahol v tomto kritickom období hranicu až 35 %. Iba postupným stabilizovaním ekonomického potenciálu prílevom kapitálu firiem Volkswagen a Danfoss Compressors sa táto miera nezamestnanosti pomaly dostala na hranicu 22 %. 
 
Z hľadiska odvetví sa na priemyselnej štruktúre podieľa:
a) Automobilový priemysel: 2 PS .................... 968 zamestnancov .............. 34,20 %
b) Stavebný priemysel: 11 PS .................... 928 zamestnancov ............... 32,70 %
c) Strojárensky priemysel: 12 PS .................... 435 zamestnancov ............... 15,20 %
d) Potravinársky priemysel: 8 PS .................... 315 zamestnancov ............... 11,10 %
e) Elektropriemysel: 8 PS .................... 70 zamestnancov ............... 2,50 %
f) Odevný priemysel: 7 PS .................... 49 zamestnancov ............... 1,80 %
g) Zlatnícka výroba: 1 PS .................... 33 zamestnancov ................ 1,20 %
h) Drevársky priemysel: 4 PS ..................... 20 zamestnancov ............... 0,70 %
i) Obuvnícky priemysel: 2 PS ..................... 8 zamestnancov ............... 0,30 %
j) Druhotné suroviny: 2 PS ..................... 8 zamestnancov ............... 0,30 %
Spolu: 57 PS .................. 2 834 zamestnancov ............... 100 %
 
Automobilový priemysel
V meste je charakterizovaný firmou Volkswagen – elektrosystémy, s.r.o. ako pobočka nitrianskej firmy. Táto firma sa etablovala v uvoľnených priestoroch po zániku fabriky Calex. Zaoberá sa výrobou kábelových zväzkov pre automobily VW. Zamestnáva 960 pracovníkov prevažne z mesta Zlaté Moravce, ale aj z celého regiónu. 
V tomto odvetví priemyslu v súčasnosti zaznamenávame mierny nárast ekonomického príjmu príchodom firmy SOFANOU Bratislava do objektov firmy bývalej ROSSA. Zatiaľ sa táto firma iba adaptuje na nové podmienky, no perspektívne sa ráta s nárastom pracovných miest o viac ako 200 %. 
 
Strojársky priemysel 
V meste je reprezentovaný hlavne firmou Danfoss Compressors, s.r.o., ktorá začala svoju činnosÅ¥ v roku 2001 odkúpením voľných priestorov po Calex. Zaoberá sa výrobou komponentov do chladiacich zariadení a tiež aj kompletných kompresorov a chladiacich jednotiek. Zamestnáva 218 pracovníkov. Celkom tento rezort v meste reprezentuje 12 podnikateľských subjektov, ktorí spolu zamestnávajú 435 zamestnancov. 
Oživenie strojárskej výroby je možné dosiahnuÅ¥ prílevom zahraničných investícií do mesta, podporou domácej podnikateľskej sféry v oblasti strojárstva vytvorením vhodných primárnych a sekundárnych podmienok. 
ZvlášÅ¥ sa na stagnácií strojárstva podieľa bankový sektor svojou úverovou politikou. V tomto sa však črtajú perspektívy podpory MSP cez grantové programy EÚ a s tým spojené nové podmienky poskytovania úverov bankovými subjektami (dohoda predstaviteľov bánk zo 7.11.2003). 
 
Stavebný priemysel 
V oblasti stavebníctva celkom je zaregistrovaných na odbore živnostenského podnikania OÚ v Zlatých Moravciach (údaj k 30.11.2003) celkom 332 podnikateľských subjektov. Títo majú vo svojom živnostenskom oprávnení činnosti v oblasti projektovania stavieb, vypracovávania technickej dokumentácie, jednoduchých projektov, činnosÅ¥ stavbyvedúceho, výroba stavebným materiálov (betónu) a stavebných prvkov (tehla), výroba okien, dverí, prípravne práce pre stavbu, zemné práce, demolačné práce, služby stavebnými mechanizmami, vykonávanie bytových a občianskych stavieb, pozemné a inžinierske stavby, práce vo výškach, stavba a rekonštrukcia budov, vykonávanie dopravných stavieb a pod.
 
Stavebnú činnosÅ¥ v meste zabezpečujú hlavne tieto firmy: 
a) ViOn, a.s. s 282 zamestnancami, čím sa radí medzi najväčšie stavebné firmy v meste (ale aj v celom regióne). Podieľa sa na výstavbe komunikácií a novostavieb v celej SR. 
b) Kameňolomy a štrkopiesky, a.s. zamestnávajú 206 zamestnancov a zaoberajú sa hlavne Å¥ažbou, spracovaním a odbytom prírodného a drveného kameňa. Majú svoje prevádzky v okresoch Nitra, Levice, Topoľčany a Galanta. Dosahujú 9 %-ný podiel na Å¥ažbe štrkopieskov a viac než 4 % na Å¥ažbe lomového kameňa v rámci celej SR. 
c) Stanislav Orovnický – VODOSTAV so 141 zamestnancami. Hlavnou činnosÅ¥ou firmy je výstavba vodovodov, kanalizácií, ÄŒOV, ale aj novostavieb po celom území SR. 
d) WIENERBERGER Slovenské tehelne, s.r.o. so 105 zamestnancami nadviazal na starú tradíciu výroby tehál a ostatných stavebných materiálov v našom meste. Firma začala svoju činnosÅ¥ v roku 1994 a s produkciou viac ako 80 mil. vysokokvalitných tehál sa výrazne začlenila na vrchol tehliarskej výroby v SR. 
e) Agrostav HSV, s.r.o. sa zaoberá realizáciou pozemných stavieb, výstavbou inžinierskych sietí, nákladnou dopravou, výrobou plastov, zámočníckymi prácami a stolárskou výrobou. Zamestnáva 76 pracovníkov. f) Kanvod, spol. s r.o. zamestnávajúci 33 pracovníkov. Zaoberá sa stavebnou činnosÅ¥ou širokého spektra po celom území SR. 
g) Firmy VELES – PK, spol. s r.o. a Ing. Slavomír Eliáš –VELES spolu s 29 zamestnancami dopĺňajú činnosti hlavne v oblasti plynofikácií obcí. 
h) Homer-Q, spol. s r.o. zamestnávajúci 27 pracovníkov. Prevádza pozemné a iné stavebné práce. 
i) Agrostyro, s.r.o. – zaoberá sa vývojom, výrobou, predajom a recykláciou penového polystyrénu pre stavebné účely. Zamestnáva 27 pracovníkov. Celkom rezort reprezentuje 11 podnikateľských subjektov s počtom 928 zamestnancov.
 
Stavebná činnosÅ¥ v súčinnosti s inými aktivitami podporuje regionálny rozvoj. Je prevádzaná subjektami, ktoré sa ňou zaoberajú podľa individuálnych plánov. V roku 2001 stavebná činnosÅ¥ dosiahla hodnotu 298 mil. Sk. V roku 2002 bol zaznamenaný nárast stavebnej činnosti (podľa dodávateľských zmlúv) na 339 mil. Sk, čo predstavuje vzrast o 13,75 % oproti roku 2001 a oproti roku 2000 je to nárast až o 41,15 %. 
Stavebná činnosÅ¥ sa pomaly v našom meste dostáva na celoslovenský priemer a je jedným zo stabilizujúcich faktorov priemyslu v celom našom zlatomoraveckom regióne. Túto skutočnosÅ¥ ovplyvňuje fakt, že niekoľko firiem v meste vykonáva aj stavebnú činnosÅ¥ popri svojej hlavnej náplni s iným charakterom ako stavebným, čím sa ekonomický príjem zo stavebnej činnosti navršuje. 
Z hľadiska perspektívy má stavebníctvo pozitívny vplyv na rast ekonomiky v ďalších odvetviach priemyslu a služieb. 
K udržaniu dynamiky rastu stavebnej výroby je potrebné zvýšiÅ¥ stavebné investície v bytovej výstavbe, dopravnej infraštruktúre, základnej infraštruktúre a podnikateľskom sektore. V súčasnej dobe je potrebné zabezpečiÅ¥ v meste územnícku prípravu, majetkoprávne vysporiadanie a realizáciu technickej infraštruktúry pre výstavbu ďalších bytov, pretože v opačnom prípade nebude možné zaistiÅ¥ realizáciu zvýšenia počtu bytov zo súčasných cca 355 bytov na 1000 obyvateľov, v ktorom ukazovateli nitriansky región nedosahuje požadovanú úroveň, ktorá by mala dosiahnuÅ¥ cca 400 - 420 bytov na 1000 obyvateľov. 
 
Potravinársky priemysel 
V meste je reprezentovaný výrobou svetoznámych macesov. Okrem toho v meste pracujú prevádzkárne na spracovanie mäsa, mlieka a pekárenských výrobkov.
 
V súčasnosti tento priemysel reprezentujú firmy: 
a) GLOBAL PROGRES, a.s. s výrobou rastlinných a živočíšnych olejov s počtom 153 zamestnancov. 
b) Augustín Dobiš s cukrárenskou a pekárenskou výrobou s počtom 105 zamestnancov. 
c) Bohumil Matejov – výroba mäsa a mäsových výrobkov s 34 zamestnancami 
d) Miroslav Horka – pekárenska a cukrárska výroba so 7 zamestnancami. 
e) DUO Marketing Slovakia, spol. s r.o. s pekárenskou a cukrárenskou výrobou s 5 zamestnancami.
f) Daniela Blakčoriová s výrobou cukrárenských a pekárenských výrobkov s 5 zamestnancami. 
g) Ing. Milan Hudec – Zlatomoravecký MACES s 3 zamestnancami. 
h) Marián Chladný – výroba piva s 3 zamestnancami. 
 
Celkom potravinársky priemysel v meste Zlaté Moravce je reprezentovaný 8 podnikateľskými subjektami s 315 zamestnancami. 
Výroba chleba a pečiva patrí k základným pododvetviam potravinárskeho priemyslu v každého mesta. Pekárenské prevádzky poskytujú denne pre trh čerstvé pečivo a chlieb. V súčasnosti tvoria 100 %-ný podiel súkromného sektoru. 
 
Malé a stredné podnikanie 
Malé a stredné podnikanie v meste Zlaté Moravce predstavuje silnú stabilitu pracovných miest v budúcnosti. Podpora MSP zo strany štátu a ES (Európskeho spoločenstva) preferovaním grantov práve do tejto sféry napovedá mnoho pozitív a optimizmu pri podpore rozvoja MSP v našom meste. Vzhľadom na skutočnosÅ¥, že v Zlatých Moravciach vykonáva podnikateľskú činnosÅ¥ iba jeden podnikateľský subjekt s počtom zamestnancov nad 250 (Volkswagen Elektrosystémy) je záujem o rozvoj MSP v meste dominantný. 
Z hľadiska hospodárskej výkonnosti regiónu predstavuje priemysel kľúčové odvetvie. Zásadný je aj jeho podiel z hľadiska zamestnanosti a vytvárania pracovných miest na trhu práce. Situácia v meste Zlaté Moravce indikuje potrebu zmeny odvetvovej štruktúry priemyslu a rozvoj jeho technologickej úrovne. Indikátorom ekonomickej výkonnosti a stability v meste, ale aj celom zlatomoraveckom regióne je rozvoj malého a stredného podnikania ( MSP ). Tento rozvoj je nevyhnutným faktorom ako z hľadiska doplnenia odvetvovej štruktúry regiónu, poskytovania služieb pre podnikateľov, tak aj pri vytváraní pracovných miest pre pracovníkov, ktorí sú uvoľňovaní z veľkých podnikov. Ako zásadný problém pre rozvoj MSP možno formulovaÅ¥ problém prístupu k finančným zdrojom a vysoké náklady. Tento problém je negatívne doplňovaný úrovňou riadenia manažmentu, nízkou technologickou úrovňou, s ktorou priamo súvisí schopnosÅ¥ konkurovaÅ¥ na zahraničných trhoch. 
Z hodnotenia, ktoré vychádza zo spracovaných údajov vyplýva, že najviac malých a stredných podnikateľov vyvíja svoju činnosÅ¥ v obchode a službách. 
ÄŒo sa týka štruktúry právnej formy spoločností, najväčšie zastúpenie je spoločností s ručením obmedzeným, z ktorých nie všetky vykonávajú svoju činnosÅ¥, resp. nemusia vykazovaÅ¥ žiadnych zamestnancov. Preto je z pohľadu zamestnanosti efektívne podporovaÅ¥ aktivity vykonávané v rámci živnostenského podnikania. 
Stav a rozvoj malého a stredného podnikania výrazne ovplyvňuje regulatórne prostredie. Zmeny, ktorých sa podnikatelia dožadujú najmä cestou živnostenskej komory, by mali priniesÅ¥ systémové riešenie pretrvávajúcich bariér v rozvoji malého a stredného podnikania. Z hľadiska významu a dopadu sú to legislatívne normy (zákon o dani z príjmu, mzde a odmene, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o cenách, povinných odvodoch atď.) 
Osobitným problémom je vysoké finančné zaÅ¥aženie vyplývajúce z povinných odvodov do poisÅ¥ovní, odpočtu investícií pri nadobúdaní majetku a ostatných faktorov, premietajúcich sa do administratívnych bariér. 
KonkurencieschopnosÅ¥ podnikateľskej sféry je základným predpokladom pre uskutočňovanie štrukturálnych a adaptačných zmien, ktoré sú predpokladom pre napĺňanie hlavných cieľov MSP v plánovanom časovom horizonte. 
Realitou je stále nedostatočná ochrana práv veriteľov a malé právomoci pri vynucovaní dodržiavania záväzkov. Materiálna podpora inovačných procesov, ale hlavne podpora nehmotných faktorov pôsobiacich pozitívne na rozvoj malých a stredných podnikov je momentálne nedostatočná, preto je potrebné rozvoj nehmotných faktorov podporiÅ¥ ako na strane malých a stredných podnikov, tak i na strane vzdelávania, výskumu a vývoja. Pre sofistikovanú produkciu, schopnú obstáÅ¥ na vyspelých trhoch, najmä po integrácii do EÚ, je nevyhnutné využívanie moderného know-how a high-tech technológií.