Mesto Zlaté Moravce - centrum Horného Požitavia malo dôležité postavenie už od doby zaÄiatku formovania uhorského štátu. Dokazuje to tá skutoÄnosÅ¥, že samotné mesto Zlaté Moravce, ale i Äalšie osady v jeho blízkosti sa spomínajú už v Zoborskej listine z r. 1113, kde kráľ Koloman daroval niektoré majetky zoborskému kláštoru. Zlaté Moravce sa tu spomínajú ako villa Morowa. V okolí Zlatých Moraviec boli v tom Äase široké dúbravy, spomína sa tu les sv. Hypolita pod TribeÄom.
Osídlenie Zl. Moraviec je však oveľa staršie, Äo dokazujú archeologické objavy.
Prvé stopy po pohybe Äloveka v tejto oblasti sú z mladého paleolitu, keÄ sa na naše územie dostali lovci mamutov.
DôležitosÅ¥ zlatomoraveckého regiónu v dobe veľkomoravskej potvrdzuje aj nález zlatého pektorálneho kríža v Zlatých Moravciach. V blízkej obci ÄŒierne KľaÄany sa našli fragmenty pyxidy zo slonovej kosti, predpokladá sa, že to bola súÄasÅ¥ daru byzantského cisára Michala III. veľkomoravskému panovníkovi.
Niektorí historici, ktorí sa zaoberali históriou tekovskej župy dávajú Zlaté Moravce aj do súvisu s listinou vojvodu Gejzu, neskôr uhorského kráľa z r. 1075, Äo však zatiaľ nie je doložené.
Mesto v minulosti veľmi trpelo od nájazdov koÄovných kmeňov, Äi to už boli Tatari, alebo v 16. stor. Turci, ktorí naše mesto niekoľko krát vypálili a mnoho mladých ľudí odviedli do zajatia.
Mesto v 17. stor. bolo hlavou domínia, ku ktorému patrilo 14 obcí.
V 18. stor. sa Zlaté Moravce natrvalo stávajú sídlom tekovskej župy.
Aj v Äase najväÄšieho národnostného útlaku, slovenskí politici stále poÄítali s Tekovom, ale hlavne so Zlatými Moravcami ako íreÄitým slovenským krajom. Vyplýva to najlepšie z Viedenského memoranda z r. 1861, kedy v „Návrhu na privilégium“ na slovenské okolie sa mesto uvádza medzi šestnástimi slovenskými okresmi ako dvanásty - zlatomoravecký a trvá až do roku 1960.
Na základe zákona NR SR sa dňom 24. júla 1996 mesto stáva opäÅ¥ sídlom okresu.
Od vzniku až po súÄasnosÅ¥
Najstaršia zmienka o Zlatých Moravciach sa nachádza v listine benediktínskeho Opátstva sv.Ypolita v Nitre z roku 1113, kde sa mesto spomína ako Morowa.
Z r. 1292 pochádza listina dokazujúca pokresÅ¥anÄovanie pôvodne pohanských Kumánov, niektorí z nich žili v okolí Moraviec.
1386 patrili Moravce do panstva ForgáÄovcov a zostali v ňom do r. 1718.
V roku 1530 turecké jednotky pod vedením smederevského bega Mehmeda Jahjapašaoglu vypálili Moravce.
Dokument v roku 1564 obsahoval súpis usadlostí, ktoré nútene splácali dane Turkom /odovzdávali sa pašovi do Budína/, Moravce sú nazývané už oppidum, mesteÄko.
V roku 1634 bolo mesto násilím podmanené a ovládol ho Aga Omer z Ostrihomu. Turecké nebezpeÄenstvo sa zmenilo až v roku 1652 a to vÄaka kapitánovi novozámockej pevnosti Adamovi ForgáÄovi. Ten od 26. do 29 augusta 1652 bojoval v Nových Vozokanoch s Turkami, vedenými pašom Mustafom. Turci mali znaÄnú prevahu / asi 4300 vojakov priÄom ForgáÄ len 1260/ no vÄaka odhodlaniu forgáÄových vojakov, obyvateľov Vozokán a Äalších 15 obcí Turci prehrali a museli z bojiska utiecÅ¥.
Dnes je na mieste bitky postavený dôstojný pamätník, tzv. vozokanský lev. 1720 mali Moravce právo konaÅ¥ výroÄné jarmoky a týždenné trhy.
Od 1735 sa stali Moravce , neskôr už Zlaté Moravce stálym sídlom Tekovskej stolice až do r. 1918. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku 1.ÄŒesko-Slovenskej republiky až do r. 1922 boli naÄalej sídlom Tekovskej župy.
Janko Kráľ natrvalo pôsobil v Zlatých Moravciach od 22.februára 1862 ako prísediaci súdu Tekovskej stolice. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 bol zo štátnych služieb prepustený. PoÄas života sa Jankovi Kráľovi nedostávalo úcty, zlatomoravské panstvo v ňom videlo skôr nebezpeÄného pansláva. Zomrel 23.5.1876.
Od roku 1894 železniÄné spojenie od Šurian do Zlatých Moraviec, 1912 traÅ¥ do Kozároviec, 1938 do Lužianok.
V júni 1919 príchod maÄarskej Äervenej armády do blízkeho okolia mesta dúfajúc, že sa obnoví staré Uhorsko. V júni 1919 vznikol v meste miestny soviet zvaný Direktórium. V Äase od 2.6. do 7.6.1919 trvali vojenské zrážky medzi jednotkami Direktória a Äs. legionármi. Situácia sa vyriešila až 8.6. keÄ 35.Äs.plzenský pluk pod vedením mjr.Mullera obsadil mesto. Došlo k prudkým bojom, maÄarskí Äervenoarmejci po boji odtiahli ku Kozárovciam.
V rokoch 1923 - 1928 sú Zlaté Moravce okresným mestom župy Ä. XVI. /zvanej Nitrianska/. 31.augusta 1944 došlo k prvej bojovej zrážke s fašistami na Beňadickej ceste.
Do 1.7.1960 boli okresným centrom Nitrianskeho kraja. Od 1.7.1960 bol Zlatým Moravciam udelený štatút mesta , po tomto dátume však prestali byÅ¥ okresným mestom, postupne sa priÄlenili Prílepy / 1960/ , Chyzerovce /1970/, Žitavany /1975/ Äím vznikli nové mestské Äasti.
V rokoch 1991 - 96 sídlo obvodného úradu, od r. 1996 opäÅ¥ okresné mesto.
Ťažisko hospodárskej aktivity bolo oddávna v poľnohospodárstve, kde nachádzalo obživu väÄšina obyvateľov mesta a jeho okolia.
I keÄ mesto zaznamenalo rast remesiel / boli rozvinuté tkáÄske, obuvnícke, mlynárske, kožušnícke , krajÄírske a neskôr i kováÄske, kolárske a zámoÄnícke remeslá/, ktoré prerástli do manufaktúr, priemyselná výroba sa zaÄala vyvíjaÅ¥ pomaly. Hoci v 19. storoÄí bolo niekoľko pokusov o založenie priemyselných podnikov, ako napr. cukrovar, pivovar, výroba majoliky a kachieľ, mesto si naÄalej zachovalo poľnohospodársky ráz.
Po vojne okrem opravy vojnou poškodených budov sa zaÄali stavaÅ¥ podniky, najvýznamnejšími sa stali Továreň na chladniÄky / rok 1949 v 60 rokoch premenovaná na Calex/, Závody 29. augusta /1952/, Kovoplast, Nová teheľňa /1960/, Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky.
Od r. 1975 prebiehala dlhodobá výstavba sídlisk Žitava a Zlatňanka na Hviezdoslavovej ul.
V 90-tych rokoch sa v našom meste intenzívne buduje kanalizácia, mestské komunikácie, plynofikujú sa Äalšie ulice.
Najzávažnejšou investíciou v poslednom období bola rekonštrukcia Župnej ulice a Námestia Andreja Hlinku, ktoré skrášlia historické jadro.