i

Župný dom
Župný dom
Agrarna banka
Msks
home / Mesto a jeho správa / O meste Zlaté Moravce / História mesta Zlaté Moravce

História mesta Zlaté Moravce

História mesta Zlaté Moravce

Mesto Zlaté Moravce - centrum Horného Požitavia malo dôležité postavenie už od doby začiatku formovania uhorského štátu. Dokazuje to tá skutočnosť, že samotné mesto Zlaté Moravce, ale i ďalšie osady v jeho blízkosti sa spomínajú už v Zoborskej listine z r. 1113, kde kráľ Koloman daroval niektoré majetky zoborskému kláštoru.
Mesto Zlaté Moravce - centrum Horného Požitavia malo dôležité postavenie už od doby začiatku formovania uhorského štátu. Dokazuje to tá skutočnosÅ¥, že samotné mesto Zlaté Moravce, ale i ďalšie osady v jeho blízkosti sa spomínajú už v Zoborskej listine z r. 1113, kde kráľ Koloman daroval niektoré majetky zoborskému kláštoru. Zlaté Moravce sa tu spomínajú ako villa Morowa. V okolí Zlatých Moraviec boli v tom čase široké dúbravy, spomína sa tu les sv. Hypolita pod Tribečom. 
 
Osídlenie Zl. Moraviec je však oveľa staršie, čo dokazujú archeologické objavy. 
Prvé stopy po pohybe človeka v tejto oblasti sú z mladého paleolitu, keď sa na naše územie dostali lovci mamutov. 
DôležitosÅ¥ zlatomoraveckého regiónu v dobe veľkomoravskej potvrdzuje aj nález zlatého pektorálneho kríža v Zlatých Moravciach. V blízkej obci ÄŒierne Kľačany sa našli fragmenty pyxidy zo slonovej kosti, predpokladá sa, že to bola súčasÅ¥ daru byzantského cisára Michala III. veľkomoravskému panovníkovi. 
Niektorí historici, ktorí sa zaoberali históriou tekovskej župy dávajú Zlaté Moravce aj do súvisu s listinou vojvodu Gejzu, neskôr uhorského kráľa z r. 1075, čo však zatiaľ nie je doložené. 
Mesto v minulosti veľmi trpelo od nájazdov kočovných kmeňov, či to už boli Tatari, alebo v 16. stor. Turci, ktorí naše mesto niekoľko krát vypálili a mnoho mladých ľudí odviedli do zajatia. 
Mesto v 17. stor. bolo hlavou domínia, ku ktorému patrilo 14 obcí. 
V 18. stor. sa Zlaté Moravce natrvalo stávajú sídlom tekovskej župy. 
Aj v čase najväčšieho národnostného útlaku, slovenskí politici stále počítali s Tekovom, ale hlavne so Zlatými Moravcami ako írečitým slovenským krajom. Vyplýva to najlepšie z Viedenského memoranda z r. 1861, kedy v „Návrhu na privilégium“ na slovenské okolie sa mesto uvádza medzi šestnástimi slovenskými okresmi ako dvanásty - zlatomoravecký a trvá až do roku 1960. 
Na základe zákona NR SR sa dňom 24. júla 1996 mesto stáva opäÅ¥ sídlom okresu.
 
Od vzniku až po súčasnosÅ¥
Najstaršia zmienka o Zlatých Moravciach sa nachádza v listine benediktínskeho Opátstva sv.Ypolita v Nitre z roku 1113, kde sa mesto spomína ako Morowa. 
Z r. 1292 pochádza listina dokazujúca pokresÅ¥ančovanie pôvodne pohanských Kumánov, niektorí z nich žili v okolí Moraviec. 
1386 patrili Moravce do panstva Forgáčovcov a zostali v ňom do r. 1718. 
V roku 1530 turecké jednotky pod vedením smederevského bega Mehmeda Jahjapašaoglu vypálili Moravce. 
Dokument v roku 1564 obsahoval súpis usadlostí, ktoré nútene splácali dane Turkom /odovzdávali sa pašovi do Budína/, Moravce sú nazývané už oppidum, mestečko. 
V roku 1634 bolo mesto násilím podmanené a ovládol ho Aga Omer z Ostrihomu. Turecké nebezpečenstvo sa zmenilo až v roku 1652 a to vďaka kapitánovi novozámockej pevnosti Adamovi Forgáčovi. Ten od 26. do 29 augusta 1652 bojoval v Nových Vozokanoch s Turkami, vedenými pašom Mustafom. Turci mali značnú prevahu / asi 4300 vojakov pričom Forgáč len 1260/ no vďaka odhodlaniu forgáčových vojakov, obyvateľov Vozokán a ďalších 15 obcí Turci prehrali a museli z bojiska utiecÅ¥. 
Dnes je na mieste bitky postavený dôstojný pamätník, tzv. vozokanský lev. 1720 mali Moravce právo konaÅ¥ výročné jarmoky a týždenné trhy. 
Od 1735 sa stali Moravce , neskôr už Zlaté Moravce stálym sídlom Tekovskej stolice až do r. 1918. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku 1.ÄŒesko-Slovenskej republiky až do r. 1922 boli naďalej sídlom Tekovskej župy. 
Janko Kráľ natrvalo pôsobil v Zlatých Moravciach od 22.februára 1862 ako prísediaci súdu Tekovskej stolice. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 bol zo štátnych služieb prepustený. Počas života sa Jankovi Kráľovi nedostávalo úcty, zlatomoravské panstvo v ňom videlo skôr nebezpečného pansláva. Zomrel 23.5.1876. 
Od roku 1894 železničné spojenie od Šurian do Zlatých Moraviec, 1912 traÅ¥ do Kozároviec, 1938 do Lužianok. 
V júni 1919 príchod maďarskej červenej armády do blízkeho okolia mesta dúfajúc, že sa obnoví staré Uhorsko. V júni 1919 vznikol v meste miestny soviet zvaný Direktórium. V čase od 2.6. do 7.6.1919 trvali vojenské zrážky medzi jednotkami Direktória a čs. legionármi. Situácia sa vyriešila až 8.6. keď 35.čs.plzenský pluk pod vedením mjr.Mullera obsadil mesto. Došlo k prudkým bojom, maďarskí červenoarmejci po boji odtiahli ku Kozárovciam. 
V rokoch 1923 - 1928 sú Zlaté Moravce okresným mestom župy č. XVI. /zvanej Nitrianska/. 31.augusta 1944 došlo k prvej bojovej zrážke s fašistami na Beňadickej ceste. 
Do 1.7.1960 boli okresným centrom Nitrianskeho kraja. Od 1.7.1960 bol Zlatým Moravciam udelený štatút mesta , po tomto dátume však prestali byÅ¥ okresným mestom, postupne sa pričlenili Prílepy / 1960/ , Chyzerovce /1970/, Žitavany /1975/ čím vznikli nové mestské časti. 
V rokoch 1991 - 96 sídlo obvodného úradu, od r. 1996 opäÅ¥ okresné mesto. 
 
Ťažisko hospodárskej aktivity bolo oddávna v poľnohospodárstve, kde nachádzalo obživu väčšina obyvateľov mesta a jeho okolia. 
I keď mesto zaznamenalo rast remesiel / boli rozvinuté tkáčske, obuvnícke, mlynárske, kožušnícke , krajčírske a neskôr i kováčske, kolárske a zámočnícke remeslá/, ktoré prerástli do manufaktúr, priemyselná výroba sa začala vyvíjaÅ¥ pomaly. Hoci v 19. storočí bolo niekoľko pokusov o založenie priemyselných podnikov, ako napr. cukrovar, pivovar, výroba majoliky a kachieľ, mesto si naďalej zachovalo poľnohospodársky ráz. 
Po vojne okrem opravy vojnou poškodených budov sa začali stavaÅ¥ podniky, najvýznamnejšími sa stali Továreň na chladničky / rok 1949 v 60 rokoch premenovaná na Calex/, Závody 29. augusta /1952/, Kovoplast, Nová teheľňa /1960/, Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky. 
Od r. 1975 prebiehala dlhodobá výstavba sídlisk Žitava a Zlatňanka na Hviezdoslavovej ul. 
V 90-tych rokoch sa v našom meste intenzívne buduje kanalizácia, mestské komunikácie, plynofikujú sa ďalšie ulice. 

Najzávažnejšou investíciou v poslednom období bola rekonštrukcia Župnej ulice a Námestia Andreja Hlinku, ktoré skrášlia historické jadro.