i

Janko Kráľ

Janko Kráľ

Janko Kráľ

Janko Kráľ sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom sv. Mikuláši v rodine mäsiara a krčmára, zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach.

Janko Kráľ sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom sv. Mikuláši v rodine mäsiara a krčmára, zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach. 

Detstvo strávil a základné školy vychodil v rodnom meste. 

Ďalšie štúdiá absolvoval na levočskom lýceu, v Kežmarku a na bratislavskom Evanjelickom lýceu.

V štúrovskom ovzduší sa Janko Kráľ činne zapájal do národnobuditeľskej aktivity mladej inteligencie a tu aj začínal tvoriť svoje prvé básnické pokusy. Odtiaľto sa v marci 1844 vybral s ďalšou skupinou študentov na protest proti násilnému zosadeniu Ľudovíta Štúra z profesorského miesta do Levoče. Putoval po jánošíkovských stopách, bol praktikantom v advokátskej kancelárii v Pešti, žil v Báčke na Dolnej zemi, občas sa vrátil na Slovensko a potom odišiel na Dolnú zem, odtiaľto náhle zmizol a podľa legendy bol v Besarábii. O jeho pobyte na Slovensku sa zachovali správy z roku 1847. Opäť sa vrátil do Pešti, kde ho zachytili revolučné udalosti v roku 1847. Vrátil sa na Slovensko a s príbetským učiteľom Jánom Rotaridesom búril hontiansky poddaný ľud, za čo bol uväznený v Šahách a v Pešti. Po vyslobodení v r. 1849 sa ešte zúčastňoval revolučných bojov, zorganizoval povstalecký oddiel, po novom uväznení odišiel do Viedne, potom na Moravu, zúčastňoval sa bojov v Krupine. Po skončení bojov sa dostal Janko Kráľ do štátnej služby. Pracoval v Balašských Ďarmotách, Čadci (1854), Martine, Kláštore pod Znievom. Za trest ho 25.februára 1862 preložili za prísediaceho súdu Tekovskej župy do Zlatých Moraviec. V roku 1867 bol Janko Kráľ zo štátnej služby prepustený. V roku 1868 si musel narýchlo urobiť advokátsku skúšku a ďalej biedne živoril v Zlatých Moravciach ako výpomocný prísažný pravotár a pisár.

 

Predčasná smrť prišla 23. mája 1867 – zomrel na červený týfus a preto ho vraj pochovali aj so slamníkom a jeho hrob zasypali vápnom. 

Už v roku 1900 nepoznali a ani dodnes nepoznáme presné miesto, kde bol pochovaný na zlatomoraveckom cintoríne – je to približne okolo pomníka, ktorý bol odhalený v r. 1966. To sú základné údaje o Kráľovej tragickej životnej ceste. Jej stavba sa však výrazne doplňuje jeho nesmrteľnou poéziou, ktorá súzvučne znie všetkými významnými a prevratnými míľnikmi jeho života. 

V Zlatých Moravciach býval postupne na troch miestach. Najskôr na Župnej ulici 18, potom na Keglevichovej ulici 7 (teraz Robotnícka ulica) a nakoniec na Ulici Zeleného stromu 5 ( teraz ulica J. Kráľa).

 

V Ponitrianskom múzeu - pobočka Zlaté Moravce je inštalovaná Pamätná izba Janka Kráľa. Prejavom úcty Jankovi Kráľovi bola odhalená pamätná tabuľa na dome v Ulici Janka Kráľa v roku 1966, premenovanie bývalého gymnázia na Československé štátne reálne gymnázium Janka Kráľa v r.1919 a pri príležitosti 150. výročia narodenia básnika v roku 1972 premenovanie na súčasné gymnázium Janka Kráľa, ako aj pomenovanie parku na Park Janka Kráľa s jeho bustou a pomníkom postaveným v r.1962, ktorého autorom je akademický sochár Ján Kulich.