i

Priemyselný park

Priemyselný park

Priemysel

Mesto Zlaté Moravce je centrom zlatomoraveckého regiónu Horné Požitavie.
V minulosti ťažiskom hospodárskej aktivity bolo hlavne poľnohospodárstvo, kde nachádzala obživu väčšina obyvateľov mesta a jeho okolia. 
Rast remesiel v meste začal až v 19. storočí. Veľmi dobre rozvinuté boli dielne tkáčske, obuvnícke, mlynárske, kožušnícke, krajčírske a neskôr aj kováčske, kolárske a zámočnícke dielne. 
Začiatkom 20. storočia sa rozšírila výroba v meste aj o tehliarsku výrobu a niekoľko potravinárskych podnikov.
Dynamický rozvoj mesta nastal po roku 1948. 
Výstavbou Calexu a Závodov 29. augusta sa úloha priemyslu v meste dostala na rozhodujúce miesto nielen v celom regióne, ale aj v celej republike. Rast pracovných príležitosti v priemysle mesta Zlaté Moravce viedol naďalej k jeho upevňovaniu a stal sa rozhodujúcim faktorom rastu mesta, a tým aj celkovej životnej úrovne jeho obyvateľov. 
Aj napriek rozvoju priemyslu mesto neposkytovalo zázemie pre dostatok pracovných príležitostí pre svoje obyvateľstvo. V roku 1971 odchádzalo za prácou mimo mesta až 881 obyvateľov, čo predstavovalo až 26,6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V roku 1980 sa ich podiel znížil na 22,9 %, t.j. 1 615 obyvateľov. V tomto roku však za prácou do mesta dochádzalo až 4 149 pracovníkov ( 63,62 % ). Pričom podiel priemyslu v rámci zamestnanosti predstavuje až 91 % k ostatným odvetviam. No v roku 1991 bolo zaznamenaných 1 991 osôb ( 25 % ) odchádzajúcich za prácou mimo mesto. 
Prechodom hospodárstva na trhovú ekonomiku dochádza k prevratným zmenám vlastníckych štruktúr. V dôsledku týchto zmien sa rozhodujúce firmy v meste dostávajú do útlmu, ktorý nakoniec skončil ich úplnou likvidáciou.
Zlaté Moravce, podobne ako ostatné mestá na Slovensku, majú polyfunkčný charakter. Lokalizované priemyselné jednotky v meste predstavujú jadro priemyselného potenciálu celého okresu. 
Oblasť horného Požitavia nemá výrazné priemyselné tradície. Za pomerne krátke obdobie sa však v meste skoncentrovala štruktúra piatich odvetví priemyslu: elektrotechnický, automobilový, strojársky, stavebnícky a potravinársky priemysel. No do popredia sa začínajú dvíhať aj doteraz neznáme odvetvia priemyslu ako napr. kamenárstvo, ale tiež aj znovuzrodenie tehliarskej výroby. Naopak výrazný útlm nastáva v obuvníckom a odevnom priemysle. Zvyšovanie ekonomického potenciálu mesta Zlaté Moravce a tým aj dosiahnutie rastu životnej úrovne obyvateľov mesta je prioritou, ktorej treba podriadiť všetky zásadné rozhodnutia a vyvíjať aktivity na zlepšenie daného stavu.
Z pohľadu makroekonomickej štruktúry je potrebné analyticky osobitne hodnotiť jednotlivé oblasti ekonomickej činnosti. 
Z pohľadu životného prostredia je nedostatkom, že v regióne v súčasnosti nepôsobí podnik, zaoberajúci sa recyklovaním, resp. efektívnym spracovaním odpadu, čo bude treba za pomoci podporných nástrojov i finančných prostriedkov z EÚ riešiť. Hodnoty vývoja výroby a zamestnanosti majú význam vo vzťahu k niektorým makroekonomickým súvislostiam, vyplývajúcim z hospodárskej situácie štátu. Finančná situácia priemyslu vyjadrená syntetickým ukazovateľom hospodárskeho výsledku vykazuje v ostatných rokoch stratu. Vývoj a vnútorné súvislosti charakterizované súborom ekonomických ukazovateľov, možno využiť na precizovanie príčin daného stavu a predikovanie vývoja do budúcnosti. 
V roku 2003 (údaj k 31.10.2003) pôsobí na území mesta Zlaté Moravce 323 podnikateľských subjektov (PS), ktorí zamestnávajú celkom 5 658 zamestnancov (údaj OÚP Zlaté Moravce). Treba však zdôrazniť, že sa jedná o zamestnancov aj z okolia mesta, ba aj z iných okresov. V samotnom sektore priemyslu (bez poľnohospodárstva, služieb, zdravotníctva, školstva a verejnej správy) je stav : 57 podnikateľských subjektov s 2 834 zamestnancami. Najväčší podiel na tomto počte má Volkswagen - elektrosystémy s 960 zamestnancami (33,87 %). Celkom na území mesta Zlaté Moravce je zaregistrovaných 1 898 podnikateľských subjektov, buď so sídlom na území mesta, alebo majúci prevádzkareň v našom meste ( údaj odboru živnostenského podnikania OÚ Zlaté Moravce k 31.10.2003 ), ktorý spolu prevádzkujú viac ako 10 000 druhov činností ( odhad ). Z hľadiska vlastníckych foriem prevažuje súkromný sektor ( 99,85 % - z 322 PS je 317 v súkromnom sektore). Jadrom priemyselného potenciálu mesta Zlaté Moravce sú podniky lokalizované na periférií mesta ( Volkswagen Elektrosystémy – nitrianska pobočka a stavebné firmy – ViOn, Kanvod a Vodostav ). Po zániku firiem Calex, Nový Calex, Rossa, Barmiga a ZDA, ktoré v minulosti zamestnávali 6 600 zamestnancov sa ekonomický potenciál mesta výrazne zredukoval a mimoriadne sa oslabila kúpna sila obyvateľstva mesta. Navyše mnoho rodín sa zrazu ocitlo na pokraji núdze. Stav nezamestnanosti v samotnom mesta dosiahol v tomto kritickom období hranicu až 35 %. Iba postupným stabilizovaním ekonomického potenciálu prílevom kapitálu firiem Volkswagen a Danfoss Compressors sa táto miera nezamestnanosti pomaly dostala na hranicu 22 %. 
 
Z hľadiska odvetví sa na priemyselnej štruktúre podieľa:
a) Automobilový priemysel: 2 PS .................... 968 zamestnancov .............. 34,20 %
b) Stavebný priemysel: 11 PS .................... 928 zamestnancov ............... 32,70 %
c) Strojárensky priemysel: 12 PS .................... 435 zamestnancov ............... 15,20 %
d) Potravinársky priemysel: 8 PS .................... 315 zamestnancov ............... 11,10 %
e) Elektropriemysel: 8 PS .................... 70 zamestnancov ............... 2,50 %
f) Odevný priemysel: 7 PS .................... 49 zamestnancov ............... 1,80 %
g) Zlatnícka výroba: 1 PS .................... 33 zamestnancov ................ 1,20 %
h) Drevársky priemysel: 4 PS ..................... 20 zamestnancov ............... 0,70 %
i) Obuvnícky priemysel: 2 PS ..................... 8 zamestnancov ............... 0,30 %
j) Druhotné suroviny: 2 PS ..................... 8 zamestnancov ............... 0,30 %
Spolu: 57 PS .................. 2 834 zamestnancov ............... 100 %
 
Automobilový priemysel
V meste je charakterizovaný firmou Volkswagen – elektrosystémy, s.r.o. ako pobočka nitrianskej firmy. Táto firma sa etablovala v uvoľnených priestoroch po zániku fabriky Calex. Zaoberá sa výrobou kábelových zväzkov pre automobily VW. Zamestnáva 960 pracovníkov prevažne z mesta Zlaté Moravce, ale aj z celého regiónu. 
V tomto odvetví priemyslu v súčasnosti zaznamenávame mierny nárast ekonomického príjmu príchodom firmy SOFANOU Bratislava do objektov firmy bývalej ROSSA. Zatiaľ sa táto firma iba adaptuje na nové podmienky, no perspektívne sa ráta s nárastom pracovných miest o viac ako 200 %. 
 
Strojársky priemysel 
V meste je reprezentovaný hlavne firmou Danfoss Compressors, s.r.o., ktorá začala svoju činnosť v roku 2001 odkúpením voľných priestorov po Calex. Zaoberá sa výrobou komponentov do chladiacich zariadení a tiež aj kompletných kompresorov a chladiacich jednotiek. Zamestnáva 218 pracovníkov. Celkom tento rezort v meste reprezentuje 12 podnikateľských subjektov, ktorí spolu zamestnávajú 435 zamestnancov. 
Oživenie strojárskej výroby je možné dosiahnuť prílevom zahraničných investícií do mesta, podporou domácej podnikateľskej sféry v oblasti strojárstva vytvorením vhodných primárnych a sekundárnych podmienok. 
Zvlášť sa na stagnácií strojárstva podieľa bankový sektor svojou úverovou politikou. V tomto sa však črtajú perspektívy podpory MSP cez grantové programy EÚ a s tým spojené nové podmienky poskytovania úverov bankovými subjektami (dohoda predstaviteľov bánk zo 7.11.2003). 
 
Stavebný priemysel 
V oblasti stavebníctva celkom je zaregistrovaných na odbore živnostenského podnikania OÚ v Zlatých Moravciach (údaj k 30.11.2003) celkom 332 podnikateľských subjektov. Títo majú vo svojom živnostenskom oprávnení činnosti v oblasti projektovania stavieb, vypracovávania technickej dokumentácie, jednoduchých projektov, činnosť stavbyvedúceho, výroba stavebným materiálov (betónu) a stavebných prvkov (tehla), výroba okien, dverí, prípravne práce pre stavbu, zemné práce, demolačné práce, služby stavebnými mechanizmami, vykonávanie bytových a občianskych stavieb, pozemné a inžinierske stavby, práce vo výškach, stavba a rekonštrukcia budov, vykonávanie dopravných stavieb a pod.
 
Stavebnú činnosť v meste zabezpečujú hlavne tieto firmy: 
a) ViOn, a.s. s 282 zamestnancami, čím sa radí medzi najväčšie stavebné firmy v meste (ale aj v celom regióne). Podieľa sa na výstavbe komunikácií a novostavieb v celej SR. 
b) Kameňolomy a štrkopiesky, a.s. zamestnávajú 206 zamestnancov a zaoberajú sa hlavne ťažbou, spracovaním a odbytom prírodného a drveného kameňa. Majú svoje prevádzky v okresoch Nitra, Levice, Topoľčany a Galanta. Dosahujú 9 %-ný podiel na ťažbe štrkopieskov a viac než 4 % na ťažbe lomového kameňa v rámci celej SR. 
c) Stanislav Orovnický – VODOSTAV so 141 zamestnancami. Hlavnou činnosťou firmy je výstavba vodovodov, kanalizácií, ČOV, ale aj novostavieb po celom území SR. 
d) WIENERBERGER Slovenské tehelne, s.r.o. so 105 zamestnancami nadviazal na starú tradíciu výroby tehál a ostatných stavebných materiálov v našom meste. Firma začala svoju činnosť v roku 1994 a s produkciou viac ako 80 mil. vysokokvalitných tehál sa výrazne začlenila na vrchol tehliarskej výroby v SR. 
e) Agrostav HSV, s.r.o. sa zaoberá realizáciou pozemných stavieb, výstavbou inžinierskych sietí, nákladnou dopravou, výrobou plastov, zámočníckymi prácami a stolárskou výrobou. Zamestnáva 76 pracovníkov. f) Kanvod, spol. s r.o. zamestnávajúci 33 pracovníkov. Zaoberá sa stavebnou činnosťou širokého spektra po celom území SR. 
g) Firmy VELES – PK, spol. s r.o. a Ing. Slavomír Eliáš –VELES spolu s 29 zamestnancami dopĺňajú činnosti hlavne v oblasti plynofikácií obcí. 
h) Homer-Q, spol. s r.o. zamestnávajúci 27 pracovníkov. Prevádza pozemné a iné stavebné práce. 
i) Agrostyro, s.r.o. – zaoberá sa vývojom, výrobou, predajom a recykláciou penového polystyrénu pre stavebné účely. Zamestnáva 27 pracovníkov. Celkom rezort reprezentuje 11 podnikateľských subjektov s počtom 928 zamestnancov.
 
Stavebná činnosť v súčinnosti s inými aktivitami podporuje regionálny rozvoj. Je prevádzaná subjektami, ktoré sa ňou zaoberajú podľa individuálnych plánov. V roku 2001 stavebná činnosť dosiahla hodnotu 298 mil. Sk. V roku 2002 bol zaznamenaný nárast stavebnej činnosti (podľa dodávateľských zmlúv) na 339 mil. Sk, čo predstavuje vzrast o 13,75 % oproti roku 2001 a oproti roku 2000 je to nárast až o 41,15 %. 
Stavebná činnosť sa pomaly v našom meste dostáva na celoslovenský priemer a je jedným zo stabilizujúcich faktorov priemyslu v celom našom zlatomoraveckom regióne. Túto skutočnosť ovplyvňuje fakt, že niekoľko firiem v meste vykonáva aj stavebnú činnosť popri svojej hlavnej náplni s iným charakterom ako stavebným, čím sa ekonomický príjem zo stavebnej činnosti navršuje. 
Z hľadiska perspektívy má stavebníctvo pozitívny vplyv na rast ekonomiky v ďalších odvetviach priemyslu a služieb. 
K udržaniu dynamiky rastu stavebnej výroby je potrebné zvýšiť stavebné investície v bytovej výstavbe, dopravnej infraštruktúre, základnej infraštruktúre a podnikateľskom sektore. V súčasnej dobe je potrebné zabezpečiť v meste územnícku prípravu, majetkoprávne vysporiadanie a realizáciu technickej infraštruktúry pre výstavbu ďalších bytov, pretože v opačnom prípade nebude možné zaistiť realizáciu zvýšenia počtu bytov zo súčasných cca 355 bytov na 1000 obyvateľov, v ktorom ukazovateli nitriansky región nedosahuje požadovanú úroveň, ktorá by mala dosiahnuť cca 400 - 420 bytov na 1000 obyvateľov. 
 
Potravinársky priemysel 
V meste je reprezentovaný výrobou svetoznámych macesov. Okrem toho v meste pracujú prevádzkárne na spracovanie mäsa, mlieka a pekárenských výrobkov.
 
V súčasnosti tento priemysel reprezentujú firmy: 
a) GLOBAL PROGRES, a.s. s výrobou rastlinných a živočíšnych olejov s počtom 153 zamestnancov. 
b) Augustín Dobiš s cukrárenskou a pekárenskou výrobou s počtom 105 zamestnancov. 
c) Bohumil Matejov – výroba mäsa a mäsových výrobkov s 34 zamestnancami 
d) Miroslav Horka – pekárenska a cukrárska výroba so 7 zamestnancami. 
e) DUO Marketing Slovakia, spol. s r.o. s pekárenskou a cukrárenskou výrobou s 5 zamestnancami.
f) Daniela Blakčoriová s výrobou cukrárenských a pekárenských výrobkov s 5 zamestnancami. 
g) Ing. Milan Hudec – Zlatomoravecký MACES s 3 zamestnancami. 
h) Marián Chladný – výroba piva s 3 zamestnancami. 
 
Celkom potravinársky priemysel v meste Zlaté Moravce je reprezentovaný 8 podnikateľskými subjektami s 315 zamestnancami. 
Výroba chleba a pečiva patrí k základným pododvetviam potravinárskeho priemyslu v každého mesta. Pekárenské prevádzky poskytujú denne pre trh čerstvé pečivo a chlieb. V súčasnosti tvoria 100 %-ný podiel súkromného sektoru. 
 
Malé a stredné podnikanie 
Malé a stredné podnikanie v meste Zlaté Moravce predstavuje silnú stabilitu pracovných miest v budúcnosti. Podpora MSP zo strany štátu a ES (Európskeho spoločenstva) preferovaním grantov práve do tejto sféry napovedá mnoho pozitív a optimizmu pri podpore rozvoja MSP v našom meste. Vzhľadom na skutočnosť, že v Zlatých Moravciach vykonáva podnikateľskú činnosť iba jeden podnikateľský subjekt s počtom zamestnancov nad 250 (Volkswagen Elektrosystémy) je záujem o rozvoj MSP v meste dominantný. 
Z hľadiska hospodárskej výkonnosti regiónu predstavuje priemysel kľúčové odvetvie. Zásadný je aj jeho podiel z hľadiska zamestnanosti a vytvárania pracovných miest na trhu práce. Situácia v meste Zlaté Moravce indikuje potrebu zmeny odvetvovej štruktúry priemyslu a rozvoj jeho technologickej úrovne. Indikátorom ekonomickej výkonnosti a stability v meste, ale aj celom zlatomoraveckom regióne je rozvoj malého a stredného podnikania ( MSP ). Tento rozvoj je nevyhnutným faktorom ako z hľadiska doplnenia odvetvovej štruktúry regiónu, poskytovania služieb pre podnikateľov, tak aj pri vytváraní pracovných miest pre pracovníkov, ktorí sú uvoľňovaní z veľkých podnikov. Ako zásadný problém pre rozvoj MSP možno formulovať problém prístupu k finančným zdrojom a vysoké náklady. Tento problém je negatívne doplňovaný úrovňou riadenia manažmentu, nízkou technologickou úrovňou, s ktorou priamo súvisí schopnosť konkurovať na zahraničných trhoch. 
Z hodnotenia, ktoré vychádza zo spracovaných údajov vyplýva, že najviac malých a stredných podnikateľov vyvíja svoju činnosť v obchode a službách. 
Čo sa týka štruktúry právnej formy spoločností, najväčšie zastúpenie je spoločností s ručením obmedzeným, z ktorých nie všetky vykonávajú svoju činnosť, resp. nemusia vykazovať žiadnych zamestnancov. Preto je z pohľadu zamestnanosti efektívne podporovať aktivity vykonávané v rámci živnostenského podnikania. 
Stav a rozvoj malého a stredného podnikania výrazne ovplyvňuje regulatórne prostredie. Zmeny, ktorých sa podnikatelia dožadujú najmä cestou živnostenskej komory, by mali priniesť systémové riešenie pretrvávajúcich bariér v rozvoji malého a stredného podnikania. Z hľadiska významu a dopadu sú to legislatívne normy (zákon o dani z príjmu, mzde a odmene, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o cenách, povinných odvodoch atď.) 
Osobitným problémom je vysoké finančné zaťaženie vyplývajúce z povinných odvodov do poisťovní, odpočtu investícií pri nadobúdaní majetku a ostatných faktorov, premietajúcich sa do administratívnych bariér. 
Konkurencieschopnosť podnikateľskej sféry je základným predpokladom pre uskutočňovanie štrukturálnych a adaptačných zmien, ktoré sú predpokladom pre napĺňanie hlavných cieľov MSP v plánovanom časovom horizonte. 
Realitou je stále nedostatočná ochrana práv veriteľov a malé právomoci pri vynucovaní dodržiavania záväzkov. Materiálna podpora inovačných procesov, ale hlavne podpora nehmotných faktorov pôsobiacich pozitívne na rozvoj malých a stredných podnikov je momentálne nedostatočná, preto je potrebné rozvoj nehmotných faktorov podporiť ako na strane malých a stredných podnikov, tak i na strane vzdelávania, výskumu a vývoja. Pre sofistikovanú produkciu, schopnú obstáť na vyspelých trhoch, najmä po integrácii do EÚ, je nevyhnutné využívanie moderného know-how a high-tech technológií.